Kremnica

Starobylé banské mesto s významnou tradíciou mincovníctva navštívil prezident T. G. Masaryk v rámci svojej cesty po strednom Slovensku na začiatku augusta 1923.

Išlo o veľmi krátku návštevu. Podľa písomných dokumentov archívu mincovne trvala len niečo vyše hodiny. Prezident navštívil Kremnicu s jediným úmyslom, a tým bola prehliadka prevádzky kremnickej mincovne ako strategicky dôležitého štátneho podniku, navyše mimo harmonogram plánovaných ciest. Jeho náhle rozhodnutie zavítať do mincovne však nebolo náhodné. V tomto období totiž prebiehali skúšobné razby československých dukátov, teda zlatých obchodných mincí mladej republiky. V rámci svojich ciest po Slovensku podnikaných z letného sídla v Topoľčiankach mieril dňa 8. augusta 1923 do Turčianskeho Svätého Martina, kde sa mal zúčastniť posledného dňa jubilejných osláv 60. výročia založenia Matice slovenskej a jej valného zhromaždenia. Krátko pred cestou do Turca sa náhle rozhodol spraviť si malú zástavku v kremnickej mincovni.

Kremnické mestské zastupiteľstvo dostalo správu o prezidentovom pláne zastaviť sa v meste 6. augusta, teda len dva dni vopred. Prezident na ceste sprevádzali minister s plnou mocou pre správu Slovenska Jozef Kállay, československý vyslanec v Paríži Štefan Osuský, osobný tajomník prezidenta Vladimír Kučera, ceremoniár plukovník Viktor Hoppe a Jano Šrámek, maliar, referent tlačového odboru prezídia ministerskej rady a prezidentov osobný fotograf.

Počas príchodu do Kremnice približne o druhej hodine popoludní vítali prezidenta zástupy obyvateľov na oboch námestiach vyzdobených štátnymi zástavami a na jeho počesť bolo vypálených niekoľko slávnostných rán z mažiara od baníkov. Pred mincovňou ho privítal okresný náčelník Miloš Úlehla a na čele mestského zastupiteľstva starosta mesta Jozef Horváth, ktorý mu podľa pradávneho zvyku na znak holdu odovzdal symbolické kľúče od brán mesta. Odznela československá štátna hymna a prezident dostal kyticu od trojice žiačok Základnej deväťročnej školy v Kremnici (Jolanka Rudnayová, Olinka Vávrová a Katuška Ivanovichová). O. Vávrová predniesla prezidentovi aj krátky pozdrav: „Pán prezident, menom školských dietok prinášíme Vám tieto kvietky a prosíme Vás, drahý otecko náš, aby ste ich prijmuli na dôkaz našej úprimnej lásky a oddanosti.“ K. Ivanovichová pri odovzdávaní kytice spontánne T. G. Masaryka objala, so zvolaním: „Náš tatíčko!“. Celá situácia vzbudila milé prekvapenie u prezidenta i jeho spoločníkov a prezidentov fotograf to stihol aj zachytiť na jednej zo snímok.

Prezidenta pred mincovňou vítal jej riaditeľ Demeter Petrovits, ktorý ho následne previedol po mincovni a oboznámil s prácami vo výrobných prevádzkach. Najdôležitejšou bola zastávka v raziarni mincí, kde sledoval razbu na strojoch viedenskej značky Vulkan. V tom čase už boli výrobné prevádzky mincovne obnovené po prelomových udalostiach rokov 1918 a 1919 a zápasoch o Slovensko. Od roku 1921 boli razené milióny kusov 20 a 50 halierov novej československej meny a od roku 1922 aj 1-koruna ako dôležitý nominál. Ako sa dozvedáme z dokumentov podnikového archívu mincovne, v čase prezidentskej návštevy už prebiehali skúšobné razby československých dukátov podľa výtvarných návrhov akademického sochára Otakara Španiela. Prezident tak zastihol mincovňu v plnej prevádzke.

Kremnicu opustil prezident Masaryk o 15.00 a so svojím sprievodom sa vydal na cestu do Martina. Počas tejto cesty prechádzali cez niekoľko nemeckých dedín, kde ho miestne obyvateľstvo nadšene vítalo.

[autor: Juraj Hirčák, fotografie: Podnikový archív Mincovňa Kremnica, š. p., Juraj Hirčák, Základná škola Pavla Križku v Kremnici]