Nitra

Mesto ležiace pod úpätím vrchu Zobor navštívil prezident Masaryk v nedeľu 12. augusta 1923 počas svojho letného pobytu na zámku v Topoľčiankach.

Privítanie prezidenta bolo pripravené na Štefánikovom námestí, kde sa zhromaždili zástupy ľudí, vojenská hudba, čestná rota 7. Tatranského pluku, zástupcovia mestských a štátnych úradov, dôstojnícky zbor, zástupcovia cirkví legionárov, žiaci a študenti. Námestie bolo bohato vyzdobené. Mestská rada na tento účel vyčlenila 15 000 korún.  

Do mesta dorazil v 16.15 sprevádzaný ministrom Edvardom Benešom, československým vyslancom v Paríži Štefanom Osuským, osobným tajomníkom Vladimírom Kučerom a plukovníkom Viktorom Hoppem. Na námestí delegáciu privítal starosta Emil Šebesta, župan Ján Jesenský, ako aj zástupcovia Sokola, poslanci či reprezentanti ďalších spolkov. Pani Šebestová ponúkla prezidentovi na uvítane chlieb a soľ. Za žiakov privítala kyticou kvetov prezidenta Alžbeta Mikulášová, žiačka štátnej meštianskej školy.

T. G. Masaryk sa následne prihovoril zhromaždeniu krátkou rečou: „Pán starosta! Ďakujem Vám zo srdca za Váš prívet. Už ako malý chlapčok slýchaval som o Nitre. Pozdejšie ako žiak a študent spieval som Nitra, milá Nitra a teraz ako Váš prezident hovorím: Nitra, milá Nitra, spoločnou prácou vy občania všetci a ja s vládou, Boh dá, to vykonáme, čo nás ešte čaká. Je toho dosť, ba moc, primoc. Ale dúfam, verím pevne, že – opakujem – spoločnou prácou vykonáme všetko pre Nitru, pre Slovensko, pre Československú republiku. Všetko dobré prajem Vám, pane starosto a vášmu mestu.“

Následne bol prezidentovi predstavený biskup Karol Kmeťko a ďalší zástupcovia cirkví. Pri prechádzke po námestí sa na T. G. Masaryka obrátil tajomník komunistických poľnohospodárskych organizácií a predal mu sťažnosť tamojších robotníkov. Prezident na námestí ešte pozdravil zástupcov Sokola a odobral sa do Mestského domu.

Na slávnostnej schôdzi mestského zastupiteľstva za prítomnosti prezidenta bol Masaryk na dôkaz vďačnosti, úcty a oddanosti menovaný čestným občanom mesta Nitra. Masaryk si prevzal v koži viazaný diplom čestného občianstva ozdobený striebornými znakmi republiky a mesta. O 17.00 prišiel prezident Masaryk na župný úrad, kde bol podávaný čaj. Stretnutia sa zúčastnili zástupcovia všetkých spoločenských vrstiev. O 18.00 sa v sprievode členov Sokola presunul k stavbe mestského sirotinca, ktorý mal v budúcnosti niesť meno prezidentovej manželky Charlotty. T. G. Masaryk sa zúčastnil položenia základného kameňa, podpísal pamätnú listinu a na samotnú stavbu venoval 100 000 korún. Do Topoľčianok sa vrátil prezident ešte toho istého dňa.

Osobnosť prvého prezidenta si v Nitre pripomínali aj prostredníctvom pomníka, ktorý stával pred budovou súdu. Autorom sochy v nadživotnej veľkosti s rozopnutým žaketom a jemne nakročenou ľavou nohou bol významný sochár Otto Gutfreund. Rovnaký model bol použitý aj pre pomníky v Poděbradech a Kroměříži. Pomník, vystavaný z iniciatívy nitrianskeho župana a spisovateľa Janka Jesenského, bol slávnostne odhalený 28. októbra 1927. Námestie však musela socha opustiť už 22. decembra 1938,  mesiac po vyhlásení slovenskej autonómie. Počas druhej svetovej vojny bola socha T. G. Masaryka prevezená do Nemecka, odkiaľ sa po vojne vrátila do Nitry. Miesto, kde stávala bolo ešte v roku 1938 osadené sochou M. R. Štefánika. Socha slovenského generála bola prevezená vojskom z Levíc, ktoré po Viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku. Štefánikova socha sa v roku 1946 vrátila do Levíc, avšak v roku 1952 bola odstránená a zničená.

K znovu osadeniu Masarykovej sochy došlo 19. júna 1947, nevydržala tam však dlho. Počiatkom roku 1949 bola odstránená a uložená v skladoch Technických služieb mesta. Aj vďaka tomu sa zachovala a v roku 1989 mohla byť reštaurovaná. Od roku 1992 bola umiestnená v depozite Nitrianskej galérie.

Z iniciatívy Českého spolku bola táto socha 10. marca 2001 slávnostne odhalená za prítomnosti Rudolfa Slánského, vtedajšieho veľvyslanca Českej republiky na Slovensku na zámku v Topoľčiankach, a to ako prvá Masarykova socha na Slovensku po roku 1989. Návrat pomníku na pôvodné miesto v Nitre odmietol primátor mesta Jozef Prokeš z politických dôvodov.    

Na jar v roku 2026 došlo k dohode so správcom zámku v Topoľčiankach o prevoze sochy do Nitry, kde by sa mala vrátiť na svoje pôvodné miesto po úpravách celého námestia.  

[autor: Barbara Bothová, Jakub Štofaník, fotografie: Ponitrianske múzeum v Nitre]