Obec v okrese Turčianske Teplice na úpätí Veľkej Fatry navštívil prezident Masaryk v pondelok 5. septembra 1932. Zastavil sa tu počas svojej cesty z rodinného sídla v Bystričke do prezidentského letoviska v Topoľčiankach.
Predstavitelia obce dostali oznámenie o jeho vzácnej návšteve už 27. augusta 1932. V tomto období práve vrcholili záverečné práce na novostavbe štátnej meštianskej školy v obci, ktorá mala niesť meno slávneho mošovského rodáka básnika a národného buditeľa Jána Kollára. K stavbe dal pritom obci podnet samotný Masaryk, ktorý vyzval občanov aby si takouto cestou uctili pamiatku významného rodáka, a sám finančne prispel na jej dokončenie.
T. G. Masaryk prišiel do Mošoviec dňa 5. septembra o 16.00 v spoločnosti svojej dcéry Alice, krajinského prezidenta Jozefa Országha a okresného náčelníka z Turčianskeho Svätého Martina Alojza Bartákyho. Na začiatku obce ich okrem obyvateľov Mošoviec privítali aj zástupcovia obyvateľstva z okolitých obcí, hasiči, predstavitelia miestnych spolkov a množstvo detí. Následne sprievod pokračoval k rodnému domu Jána Kollára. Tu ich privítalo obecné predstavenstvo na čele so starostom obce Michalom Štarkom. Starosta obce Mošovce vo svojom príhovore spomínal na rok 1893, kedy po prvýkrát T. G. Masaryk navštívil obce Mošovce, aby si uctil pamiatku Jána Kollára pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Vyzdvihol však, že nebol prijatý tak ako sa patrilo: „....museli ste vtedy zažiť, že maďarský žandár oprel Vám na šľachetné prsia bodák.“
Od Kollárovho domu sa celý sprievod na čele s prezidentom presunul k novostavbe meštianskej školy Jána Kollára, kde bol Masaryk privítaný riaditeľom i žiakmi. Dar prezidentovi tu odovzdal i miestny kožušník p. Reich. Jednalo sa o krásny vyšívaný vankúš a dva biele kožúšky určené pre prezidentových vnukov, spolu s čiapkami, ktoré boli umiestnené vo vreckách kožuchov. Po odovzdaní darov nasledovala samotná prehliadka priestorov novostavby miestnej meštianskej školy. Prezreli si budovu, navštívili jednotlivé učebne, miestnosti pre učebné pomôcky, telocvičňu, knižnicu, zborovňu, riaditeľňu aj priestory školy, v ktorých bolo neskôr zriadené Kollárovo múzeum.
Následne sa prezident Masaryk rozlúčil, nasadol do auta a pokračoval vo svojej ceste do Topoľčianok.
[autor: Ján Žucha, Štátny archív v Žiline, fotografia: Ján Žucha]