Mesto ležiace na pravom brehu Váhu, vklinené medzi Nízkymi a Západnými Tatrami sa snažilo o zdôraznenie svojej spolupatričnosti s Československou republikou už na jar 1919, kedy sa prejedávali nové názvy ulíc a námestí. Z hlavného námestia pred župným domom sa stalo Námestie slobody, na ktoré nadväzovali Masarykova a Štefánikova ulica. V januári 1925 sa na programe zasadnutia obecnej rady prerokovával návrh Dr. Vladimíra Krivoša a Jána Krivoša podporený župným úradom o zmene úradného názvu Liptovský Svätý Mikuláš na Masarykov. Pri hlasovaní bolo 5 členov proti zmene, 4 členovia za zmenu a traja sa zdržali hlasovania. Rada následne odporučila návrh na zmenu názvu zamietnuť.
Prezident navštívil mesto prvý krát v rámci svojej rozsiahlej cesty po Slovensku v septembri 1921. Celá návšteva 21. 9. 1921 sa však odohrala len na vlakovej stanici, kde ho privítal liptovský župan Dr. Vladimír Pivko. Druhá návšteva T. G. Masaryka v Liptovskom Mikuláši prebehla rovnako na pôde železničnej stanice 4. septembra 1930. Miestny kronikár ju zachytil takto:
„Okolo piatej hodiny popoludní zhromaždilo sa na železničnej stanici okrem mládeže všetkých miestnych škôl aj početné obecenstvo, z ktorého niekoľkí šikovnejší vyliezli na strechu staničnej budovy, aby boli ušetrení stáleho napomínania dozorčích orgánov, a aby mali samozrejme nerušený pohľad. Vlak pána prezidenta konečne došiel. Ľahkým a pružným krokom vystúpil z neho 81 ročný starec a nadšené volanie „Sláva !“ ozývalo sa úprimne zo všetkých strán P. Prezidenta srdečne privítal starosta mesta František Klimeš a v zastúpení okresného náčelníka Dr. Vlkolinský. Pán prezident ešte prijal hlásenie veliteľov jednotlivých vojenských útvarov a malým dievčatkom v kroji bola mu podaná vkusná kytička kvetov. Určených 7 minút rýchlo uplynulo. Vlak sa pohnul a jeho dobrácka tvár, vyklonená z okna železničného vozňa, mizla nám pomaly spred očí.“
Z Liptovského Mikuláša pokračoval v ceste do Tatranskej Lomnice.
[autor: Peter Vítek, Archív Liptovský Mikuláš, fotografie: Peter Vítek]