Mesto v Liptovskej kotline na sútoku Váhu a Revúcej, kde ako farár pôsobil popredný slovenských politik Andrej Hlinka, sa cítilo prezidentom opomenuté v jeho plánovanej ceste po slovenských mestách v roku 1921. Na stránkach Slováka sa tak rozpútala útočná kampaň, ktorá v jeho vynechaní z programu videla urážku patriotických zásluh Ružomberčanov pri vzniku republiky a potupenie hrobov obetí černovskej tragédie z roku 1907.
Redakcia Slováka pomerne ťažko niesla skutočnosť, že v pláne prezidentovej cesty nebola zahrnutá návšteva miesta, ktoré malo tak veľký význam. Ružomberok pokladali z historického aj národného hľadiska pre Slovákov za oveľa významnejšie ako ostatné navštívené mestá: „Ružomberok obíde, trebárs si ono v dejinách a v obrodení Slovenska väčších zásluh nadobudlo, ako Bratislava, Košice, Mikuláš, alebo Žilina.“ Denník Slovák si však dával pozor na to, aby bolo jasné, koho považuje za vinníka krivdy. V obsiahlom texte redakcia niekoľkokrát zdôraznila, že prezident Masaryk za ústrk voči Ružomberku nemôže. Vina sa tak zniesla hlavne na osobu ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Martina Mičuru, ktorý bol v tom čase už medzi ľudákmi dosť neobľúbený, ako aj na nemenovaných prezidentových poradcov.
Aj pod týmto mediálnym tlakom tak na poslednú chvíľu prezidentská kancelária doplnila program a zaradila aj zastávku v Ružomberku. Prezidentov vlak zastavil na ružomberskej stanici 21. septembra 1921. Na nástupišti prezidenta privítali mešťanosta (starosta) Karol Mederly a miestny farár Andrej Hlinka. Ten prezidenta ubezpečil, že obyvatelia Ružomberka poznajú svoje povinnosti voči nemu aj štátu, a že môže pri budovaní štátu počítať aj s podporou slovenských katolíkov.
[autor: Michal Mudroch, Peter Vítek, Archív Liptovský Mikuláš, fotografia: UTGM]