Topoľčany
Návšteva mesta
Mestá Topoľčany a Topoľčianky si mnohí doteraz zamieňajú alebo ich stotožňujú. Topoľčany, ktoré sa ešte aj v prvých rokoch po vzniku Československej republiky nazývali Veľké Topoľčany, boli súčasťou Nitrianskej župy, zatiaľ čo Topoľčianky s názvom Malé Topoľčany, letné sídlo prezidenta Masaryka, patrili do Tekovskej župy.
Topoľčany sa stali zástavkou prvého prezidenta na jeho ceste po Slovensku v lete 1930. Z Topoľčianok, kde v tom čase trávil dovolenku, si prišiel v pondelok 18. augusta 1930 prezrieť Západoslovenskú hospodársko-priemyslovú a kultúrnu výstavu. Za zvukov fanfár z Libuše a prevolávania na slávu vystúpil pán prezident o 16 h pred štátnou meštianskou školou z auta. Prešiel slávobránou v sprievode svojej dcéry a predsedníčky Čs. červeného kríža Alice Masarykovej, ministra vnútra Dr. Juraja Slávika s manželkou a svojho osobného tajomníka Antonína Schenka. Za ňou ho čakali zhromaždení hostia, medzi inými aj, bývalý poslanec Dr. Ján Halla v zastúpení krajinského prezidenta a podplukovník Silvester Bláha za zemského četníckeho veliteľa. Tu ich privítal v prvom rade okresný náčelník Dr. František Fabian. Na pôde mesta sa pánovi prezidentovi prihovoril starosta Ferdinand Markovič slovami: „Pane prezidente, som šťastný, že mám česť pri tejto príležitosti tak vzácneho hosťa privítať. Preto prosím, dovoľte mi, aby som v mene všetkého obyvateľstva našej obce prevolal, budťe nám vítaný!“ Pán prezident odpovedal: „Ďakujem, už sa dobre cítim.“ Kytice kvetov pánovi prezidentovi i jeho dcére Alici odovzdali dve malé dievčatká, žiačky miestnej štátnej ľudovej školy Tatiana Švarcová a Viera Vozáryová. „Po uvítaní odobral sa p. prezident prezrieť si jednotlivé objekty výstavy, kde venoval takmer každému stánku veľký záujem a vyslovil sa o celej výstave veľmi pochvalne. Po prehliadke výstavy za jasotu obecenstva odobral sa prezident so svojim sprievodom o 18 h do Topoľčian.“
O bezpečnosť vzácnych hostí sa starali četníci topoľčianskej stanice na čele s veliteľom Františkom Streiblom a okresný veliteľ Jozef Tomes, ktorí nezaznamenali žiadne incidenty. V pamätníkoch četníckych staníc sa zhodne konštatovalo, že do Topoľčian prišlo obrovské množstvo ľudí z mesta i ďalekého okolia, ktorí vrelo prejavovali oddanosť hlave štátu i ČSR.
[autor: Autorka Helena Grežďová, MV SR, Štátny archív v Nitre, pracovisko Archív Topoľčany, fotografie: Kronika Štátnej meštianskej školy v Topoľčanoch]
