Lešť

Poľnohospodársku obec vo Zvolenskom okrese navštívil prezident Masaryk 12. septembra 1930. Išlo o zastávku na ceste do Novohradu cez Zvolen a Dobrú Nivu. Prezidenta sprevádzali dcéra Alica a minister vnútra Juraj Slávik. Obec dnes už neexistuje nakoľko bola kvôli vzniku vojenského priestoru v roku 1951 premiestnená a pôvodné obyvateľstvo sa vysťahovalo. O návšteve T. G. Masaryka však podrobne informoval lučenský Národný týždenník vo svojom mimoriadnom vydaní z 13. septembra 1930.

„Pred treťou hodinou doženie sa šesť automobilov od Pliešoviec. V blízkosti Lešti, na križovatke ciest stojí nádherná slávobrána, pod ňou národu na tisíce z Lešti, Dačolômu, Sucháňa, Turiehopoľa. Školská mládež v radoch, roľníci v krojoch, inteligencia v čiernom. Každý netrpezlive očakáva. Zastane auto, na prednej čiastke vlajka prezidenta. Z auta vystúpi Prezident, zdravý a čerstvý. Jeho milé oči hľadia na krásny živý veniec okolo slávobrány. Malé dievčatko podá kytku sviežich kvetín. Pred slávobránou hlási sa pánu Prezidentovi okresný náčelník modrokameňský Pavol Maliarik. Statný roľník z Lešti, člen obecného zastupiteľstva oslovuje hosťa...“

„...Potom pozdravil Prezidenta turopoľský starosta mohutným hlasom zveršovanou bibličtinou, ktorá dobrým dojmom pôsobila na Prezidenta. Že ako je Prezident obľúbený u nášho ľudu dokazuje tá okolnosť, že roľnícki rečníci bez akejkoľvek obavy shovárajú sa s Hlavou štátu. Milá príhoda stala sa tu. Pán minister Slávik oslovil turopoľského starostu, či ešte sa pamätá na to, keď ho zo sňahu vytiahol? Pri všeobecnej nenútenej veselosti dozvedel sa ľud, že o tejto príhode nášho ministra vnútra vie aj pán Prezident. Znovu burácajúce: sláva. Okresný náčelník predstavuje tam prítomných zástupcov obcí, cirkví, školy a po krátkom rozhovore pán Prezident sadá do auta na ďalšiu cestu.“

O prípravách na privítanie vzácnej návštevy 12. septembra 1930 sa v kronike Evanjelickej ľudovej školy v Lešti píše nasledovné:

„Nie len škola, ale aj celá obec netrpezlive čakala príchod tohto dňa. Mužovia, mládenci, ženy a dievčatá, všetko chystalo sa, pripravovali slávnostné kroje, robili kvety, ozdoby, praporky, aby len naša slávobrána, ktorá mala byť postavená na hornej križovatke ciest, budila slávnostný dojem. Konečne svitol slávnostný deň, a všetko sa to ponáhľalo k slávobráne, očakávať príchod nášho milovaného p. Prezidenta.“

Prezidentova návšteva bola len veľmi krátka, lebo musel pokračovať ďalej vo svojej ceste: „Pán prezident sa sdržal u nás len asi 15 minút. Veľmi ho dojalo srdečné vítanie, a peknými slovámi sa poďakujúc vyslovil svoje dobroprianie, a tým sa odobral a šiel navštíviť aj ostatné obce. Ľud rozradostnený tým, že videl p. prezidenta, odchádzal domov.“

[autor: Igor Bartoš, Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Veľký Krtíš, fotografia: Štátny archív v Banskej Bystrici, pracovisko Archív Veľký Krtíš ]