Bratislava
Návštevy mesta a pomník T. G. Masaryka
Bratislava ako významné mesto uhorského kráľovstva sa po vzniku samostatnej Československej republiky postupne menila na správne a kultúrne centrum Slovenska. Dvakrát sa dostala aj na oficiálny program Masarykových prezidentských návštev.
Prvýkrát do Bratislavy prezident zavítal 19. septembra 1921 v rámci prvej rozsiahlej prezidentskej cesty po Morave, Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Na bratislavskej stanici ho privítali nadšené davy – zástupy všetkých národností, spriatelených štátov, poslanci, vojaci a župan M. Bella. Aj keď prezident strávil v Bratislave len jeden deň, jeho program bol nabitý. Po príchode sa presunul do centra mesta, kde si vypočul príhovor starostu Viktora Duška, s ktorým diskutoval o význame Bratislavy a jej budúcej podobe. Prezident ho ubezpečoval, že z Bratislavy sa čoskoro stane moderné stredisko. Večer na prezidenta čakalo slávnostné predstavenie hry Jozefa Gregora Tajovského Hriech v Slovenskom národnom divadle. Prenocoval v Župnom dome (dnes historická budova Národnej rady Slovenskej republiky) a nasledujúci deň ráno sa zúčastnil vojenskej prehliadky v Petržalke. Neskôr sa stretol s cirkevnými predstaviteľmi a zástupcami jednotlivých menšín a spolkov. Nemeckej a maďarskej delegácii sa prihovoril v ich jazykoch a ubezpečil ich, že sa zasadí aj za ich požiadavky. Masarykove príhovory v Bratislave zdôrazňovali jeho osobný a blízky vzťah k Slovensku a vyzdvihovali význam tohto územia v rámci Československa. Podľa reportáží v Lidových novinách z 21. septembra 1921 mal byť prezidentova cesta do Bratislavy jasným dôkazom pre celý svet, že Česi a Slováci sa majú navzájom radi a neopustia sa.
Druhá Masarykova cesta do Bratislavy prebehla v októbri 1930. Návšteva bola o dosť dlhšia, prezident strávil v Bratislave tri dni, od 11. do 13. októbra 1930. Opäť mal pestrý program s početnými stretnutiami a návštevami. Na bratislavskú stanicu dorazil špeciálny vlak s prezidentom 11. októbra v sedemnásť hodín desať minút. Ubytoval sa v hoteli Carlton. Centrom jeho programu bolo zahájenie Zjazdu československých právnikov. Po zahájení zjazdu 12. októbra ráno, prezident odišiel do vládnej budovy, kde sa stretol s dr. Markovičom, ktorý prezidentovi predostrel problémy a nedostatky slovenského školstva. Rovnaký deň sa ešte stretol s cirkevnými predstaviteľmi, predstaviteľmi menšín, obchodníkmi či živnostníkmi. Vo svojich prejavoch zostal prezident stručný, vyhýbal sa politickým otázkam a konkrétnym odpovediam. Vyjadroval sa najmä k dôležitosti Bratislavy ako nového kultúrneho strediska na Slovensku. Za túto stručnosť, ako aj obchádzanie vyjadrení k problémom autonómie si Masaryk vyslúžil značnú kritiku na stránkach denníka Slovák. Bratislavu prezident opustil po prehliadke prístavu odkiaľ cez Nové Zámky smeroval do Topoľčianok.
V rámci 92. výročia založenia Československa bola v Bratislave slávnostne odhalená socha T. G. Masaryka. Vyše dvojmetrová bronzová socha bola umiestnená na miesto Pamätníka československej štátnosti na Vajanské nábrežie pred budovu Slovenského národného múzea. Masarykova socha pred budovou múzea nahradila sochu leva, ktorý bol súčasťou Pamätníka československej štátnosti. O vznik sochy sa zaslúžilo vedenie Starého mesta, ktoré zorganizovalo aj verejnú zbierku, ktorá z časti pokryla náklady na jej postavenie. Socha je kópiou diela pražského sochára Ladislava Šalouna z roku 1924. Táto Šalounova socha stála v medzivojnovom období pred bankou na Gorkého ulici a momentálne sa nachádza v depozitári Mestského múzea. K súčasnej bronzovej soche Masaryka prináleží aj odliatok prezidentovho podpisu, ktorý mestu daroval Jaroslav Matějíček. Odhalenie Masarykovho pamätníka prinieslo aj vlnu odporu. Proti soche protestovali jednotlivci, ale aj časť odbornej verejnosti, či Matica Slovenská. Ľudová strana Naše Slovensko dokonca vyzývala svojich priaznivcov, aby svoj odpor prišli vyjadriť osobne. Odporcovia argumentovali tým, že Masaryk bol čechoslovakista, ktorý neuznával samostatný slovenský národ. Napriek odporu odhalenie prebehlo pokojne a dnes socha slúži ako miesto stretávania sa a komemorácií vzniku Československa.
Od 13. júna 2019 nesie meno T. G. Masaryka aj námestie pred budovou Národného múzea, kde stojí už Masarykov pomník. Iniciátormi tejto myšlienky boli staromestskí poslanci, ktorí s týmto nápadom prišli v priebehu roku 2018 a osláv stého výročia vzniku Československa. Slávnostného ceremoniálu organizovaného mestskou časťou Bratislava-Staré Mesto a Českým veľvyslanectvom v Bratislave sa zúčastnili popredné osobnosti spoločenského a politického života oboch krajín ako Andrej Kiska či Karel Schwarzenberg.
[autor: Barbara Bothová, Jakub Štofaník, fotografie: UTGM, Ekaterina Kšiňanová Vyrostkova, Robert Dušek]
