Hrad Hrušov
Návštevy a pomník T. G. Masaryka
Zrúcanina gotického hradu Hrušov sa rozprestiera na kremencovom vrchu Skalka, ktorého skalnatý hrebeň tvorí súčasť východných výbežkov pohoria Tribeč. Hrušovský hrad bol vybudovaný nad dôležitou komunikáciou, ktorá spájala horné Ponitrie s Požitavím. Prvá zmienka o tomto hrade pochádza pravdepodobne zo začiatku 14. storočia. Posledná väčšia stavebná úpravu hradu prebehla za pôsobenia rodu Rákoziových, ktorí boli poslednými majiteľmi hradu. V roku 1708 po porážke vojsk Františka Rákocziho bol hrušovský hrad zdemolovaný cisárskymi vojskami čo spôsobilo jeho postupný zánik.
Ako jeden z mála hradov sa Hrušov dočkal kvalitnej konzervácie pod odborným vedením Ing. K. Kühna zo Štátneho pamiatkového úradu v Prahe a to v rokoch 1928–1930. Snaha o čo najúspešnejšie zvládnutie tejto nezvyčajnej pamiatkarskej akcie s neobyčajne vysokým pracovným nasadením a profesionálnym prístupom vyplývala hlavne z osobného záujmu prvého československého prezidenta T. G. Masaryka o toto miesto.
Zrúcanina hradu Hrušov a lúka rozprestierajúca sa pod ňou, bola jedným z obľúbených miest, ktoré prezident Masaryk počas svojich letných pobytov v Topoľčiankach v rokoch 1923–1933 navštevoval. Práve na tomto mieste trávil prezident najčastejšie svoje voľné chvíle v spoločnosti svojich detí a vnúčat, s blízkymi priateľmi a spolupracovníkmi alebo dôležitými hosťami, ktorí za ním do Topoľčianok prichádzali. K stálym návštevníkom prezidentovho topoľčianskeho letoviska patrili najmä vtedajší minister zahraničných vecí Edvard Beneš s manželkou Hanou, československý politik a diplomat Štefan Osuský s manželkou Pavlou alebo spisovateľ Karel Čapek, ktorí prezidenta niekoľkokrát sprevádzali na jeho výletoch do blízkeho okolia Topoľčianok.
Prechádzka ku zrúcanine hradu Hrušov, resp. piknik na lúke pod hradom, predstavovali vo väčšine prípadov celodenný výlet o čom svedčia aj slová prezidentovej osobnej korešpondentky Jarmily Kaloušovej: ,,Dnes pôjdeme na celý deň na Hrušov. Na nádvorí čakajú jazdecké kone pre pána prezidenta a pre niektorých hostí. Pre ostatných sú pripravené koče. Keď prichádzame na miesto vystupujeme z kočov a hore ideme pešo. Na lúke chvíľu odpočívame, ale nie dlho. Pani Oľga vyskakuje ako prvá a navrhuje, aby sme sa zahrali na slepú babu. Pán prezident sedí na hojdačke a pozerá sa na nás, keď neskôr zápasíme v ťahaní lanom. Za chvíľu hojdačku opustí a ide bližšie. Jednou rukou si podopiera bradu a pozoruje nás tak vážne, akoby šlo o majstrovstvá sveta. Zrazu sa náhle rozhodne pridať sa k nám. Všimol si, že jedna strana je slabšia, a tej pomáha. Jeho strana sa do hry zapojila s takou chuťou až vyhrala. Napokon sme sa všetci aj s pánom prezidentom váľali po zemi. Jazdecká čiapka mu spadla z hlavy a on ležal na chrbte s nohami vo vzduchu a smial sa z plného hrdla.“
Lúka pod zrúcaninou hradu Hrušov sa stala jedným z najobľúbenejších miest, ktoré prvý československý prezident počas svojich pravidelných letných pobytov v Topoľčiankach navštevoval. Z toho dôvodu bol práve na tomto mieste odhalený, z iniciatívy miestnej skautskej organizácie, prvý posmrtný pomník prezidenta T. G. Masaryka. K odhaleniu pomníka ako andezitového obelisku, ktorý bol dielom akademického sochára a maliara J. Severu, prišlo len devätnásť dní po Masarykovej smrti a to 3. októbra 1937. Na pomníku bol vyobrazený reliéf prezidenta a nápis z bronzových písmen ,,Skauti Osloboditeľovi“, pričom nechýbala ani vysekaná skautská ľalia umiestnená na zadnej strane pomníku, ktorý financovali skauti.
Pri slávnostnom odhaľovaní pomníka boli okrem skautov z Topoľčianok, zo Zlatých Moraviec a celého okolia prítomní aj zástupcovia vtedajšieho okresu Zlaté Moravce, reprezentanti škôl, spolkov a úradov. V neposlednom rade sa slávnosti zúčastnili i členovia učiteľského spevokolu Žitavan. Celá slávnosť sa začala spievaním štátnej hymny a vztyčovaním štátnej vlajky. Prítomných hostí a skautov pozdravil František Skovajsa, vtedajší riaditeľ gymnázia v Zlatých Moravciach. Na prezidentove pobyty v Topoľčiankach si vo svojom vystúpení zaspomínal profesor František Dudík a dekan topoľčianskej farnosti Ján Jakabovič. Slávnosť bola napokon zakončená spievaním hymnickej piesne ,,Kto za pravdu horí“.
Pomník bol začiatkom päťdesiatych rokov poškodený. Neznámi páchatelia vytrhali z bronzové písmená vytvárajúce nápis ,,Skauti Osloboditeľovi“. Zmizol aj reliéf s podobizňou prezidenta. Snahy o opravu pomníka priniesol rok 1968, nedošlo však k samotnej rekonštrukcii miesta. Pomník bol opravený až v roku 2000 zásluhou miestnej skautskej organizácie, ktorá na pomník umiestnila žulovú tabuľu s portrétom T. G. Masaryka a znova prilepila i nápis ,,Skauti Osloboditeľovi“. V tejto podobe stojí pomník pod zrúcaninou hradu Hrušov dodnes.
[autor: Zuzana Babiaková, fotografie: D. Daniš, ÚTGM, Ondrej Valach, Pavol Pečadný]
