Skýcov – Vápenné pece
Návšteva T. G. Masaryka
Pobyty v Topoľčiankach poskytovali T. G. Masarykovi priestor pre zoznamovanie sa s regiónom a jeho obyvateľstvom. Počas jednej zo svojich ciest sa zastavil aj v obci Skýcov, ktorá bola známa tradíciou pálenia vápna. Vápenec, ktorý sa ťažil v štôlňach na Vápennom vrchu, bol následne pálený v peciach umiestnených za dedinou popri ceste smerom na Veľké Uherce. Vápenkári mali ťažkú a nebezpečnú prácu, ktorá zaujala aj Masaryka.
Okolie obce poznal T. G. Masaryk z potuliek po horách v okolí obce. Niekoľkokrát zavítal aj do poľovníckej chaty, ktorá sa nachádzala v lese medzi Skýcovom a Veľkým Klížom. Toto miesto nieslo a dodnes nesie pomenovanie ,,Pod domcom“ . V chate sa prezident zdržiaval počas poľovačiek v skýcovských horách. Cesta k poľovníckej chate viedla práve popri vápenných peciach. Pri výletoch sa prezident i so sprievodom zastavil pri vápenkároch, s ktorými sa pustil do rozhovoru o pálení vápna. Podľa zápiskov topoľčianskeho kronikára, však prezidentova snaha o zlepšenie procesu pálenia vápna nebola veľmi úspešná: ,,Pán prezident častejšie zavítal tiež do obce Skýcov, vzdialenej od Topoľčianok asi 11 km. Zastavil sa občas pri vápenných peciach, v ktorých Skýcovania primitívnym spôsobom vypaľujú vápno, ktoré potom rozvážajú do ďalekého okolia. Rozmlúval s vápenkármi a ženami skýcovskými, pracujúcimi pri vápenných peciach, o ich ťažkom živote. Presvedčiac sa o ich jednoduchom spôsobe pálenia vápna, vyslal im dvoch odborníkov, ktorí ich poučovali o modernom spôsobe pálenia vápna. Ale Skýcovania pre nedostatok hmotných prostriedkov a čiastočnej nedôvere jeden k druhému, upustili od tejto rady, pridržiavajúc sa ďalej starého spôsobu.“
Tradícia pálenia vápna v skýcovckých vápenkách zanikla postupne po druhej svetovej vojne. Mnohí ľudia opustili obec, alebo si našli lepšiu prácu vo fabrikách a vápenné pece začali chátrať.
[autor: Zuzana Babiaková, fotografia: Ondrej Valach, Pavol Pečadný]
