Zlaté Moravce
Návštevy mesta T. G. Masarykom
Pobyty v Topoľčiankach poskytovali T. G. Masarykovi priestor pre zoznamovanie sa s regiónom a jeho obyvateľstvom. Zlaté Moravce ako okresné mesto v blízkosti topoľčianskeho zámku, navštívil prezident Masaryk opakovane.
Prvýkrát len niekoľko dní po príchode do Topoľčianok. Jeho cesta do Zlatých Moraviec 30. júla 1923 smerovala na miestny cintorín, kde chcel vyhľadať hrob známeho slovenského básnika Janka Kráľa (1822–1876). Jeho hrob bol pri pohrebe označený len dreveným krížom, postupom času však spustol a posledné svedectvá o jeho umiestnení boli známe z roku 1905. Tajomstvo okolo miesta posledného odpočinku básnika zaujalo prezidenta Masaryka a jeho dcéru Alicu natoľko, že sa na základe ich podnetu začalo s hľadaním básnikovho hrobu. Telesné pozostatky Janka Kráľa boli na cintoríne v Zlatých Moravciach objavené až v októbri v roku 1940. Následne boli prevezené na Národný cintorín do Martina.
Zlaté Moravce navštívil prezident Masaryk aj v roku 1924, pri svojej spiatočnej ceste z arboréta v Tesárskych Mlyňanoch do Topoľčianok. So svojím sprievodom, ktorého súčasťou bol aj ministerský predseda Antonín Švehla, navštívil hody v Chyzerovciach (od roku 1907 sú Chyzerovce súčasťou mesta Zlaté Moravce). Prezidentova návšteva v Chyzerovciach bola opísaná aj na stránkach Slovenského denníka, ktorý vyšiel 4. októbra 1924: ,,Muzika hrala a mládež tancovala. Radosť sa ešte zvýšila, keď uvideli medzi sebou pána prezidenta i ministerského predsedu s celou družinou. Tak slávne hody ešte v Chyzerovciach neboli. Aká česť! Pán richtár je pyšný, hlboko sa klania a je zrejme v rozpakoch, veď ani reč nemá pripravenú. Prejavuje nad tým poľutovanie. Ale pánovi prezidentovi stačí srdečný stisk ruky a bodré slovenské: Vitajte nám v našej dedine, pán prezident! Znamená to viac ako naučená uvítacia reč.“ V tom istom roku sa prezident Masaryk ako najvyšší veliteľ armády zúčastnil aj vojenských manévroch pri Zlatých Moravciach, pričom sa zaujímal o moderné spôsoby boja a výcviku.
Kratšiu návštevu Zlatých Moraviec absolvoval T. G. Masaryk so svojím sprievodom aj v roku 1930. Táto návšteva bola súčasťou dôležitej a do detailov plánovanej prezidentovej cesty na južné Slovensko, ktorá sa uskutočnila v dňoch 12. a 13. septembra 1930. Súčasťou prezidentovho sprievodu bola jeho staršia dcéra Alica, prezidentova osobná archivárka Anna Gašparíková-Horáková a nechýbal ani minister vnútra Juraj Slávik. Podľa presného harmonogramu, ktorý bol pri tejto príležitosti zostavený oddelením ministerstva vnútra, mal prezident so svojim sprievodom nastúpiť do pripraveného vlaku na železničnej stanici v Topoľčiankach, kde sa jeho cesta 12. septembra 1930 začínala. Po desiatej hodine zastavil jeho vlak na vyzdobenej železničnej stanici v Zlatých Moravciach. Potom ako prezident vystúpil z vlaku sa mu prihlásil Šimon Šimko, prednosta železničnej stanice. Následne na peróne pozdravil prezidenta republiky v mene okresného zastupiteľstva Vincent Šabo, roľník z Opatoviac nad Žitavou (dnes Žitavany) a starosta mesta Josef Bauer. Uvítacia ceremónia bola zakončená odovzdaním kytíc prezidentovi a jeho dcére Alici, pričom nechýbal ani krátky prezidentov pozdrav so slovami: ,,Teší ma, že prvé oslovenie, prvé uvítanie bolo dnes prehovorené roľníkom. Sme v kraji väčšinou roľníckom. Vám, pán starosta prajem osobne a všetkým spoluobčanom všetko dobré.“ Pri uvítaní prezidenta boli prítomní žiaci z meštianskej školy a ľudovej školy pod vedením učiteľského zboru, a taktiež žiaci z reálneho gymnázia Janka Kráľa pod vedením profesorského zboru. Prítomní boli aj členovia okresného a obecného zastupiteľstva, člen Národného zhromaždenia, senátor Gašpar Rovňan, niekoľko štátnych úradníkov, notársky zbor, členovia vybraných spolkov a strán. Po slávnostnej ceremónií nastúpil prezident do vlaku, ktorý smeroval do Zvolena.
Pri spiatočnej ceste do Topoľčianok (13. 9. 1930) prezident so svojím sprievodom opäť niekoľko minút pobudol na železničnej stanici v Zlatých Moravciach. Hoci prezident pricestoval do Zlatých Moraviec vo večerných hodinách, železničná stanica bola vyzdobená a pod vysvieteným obrazom prezidenta republiky stáli v krojoch oblečení členovia spolku Sokol. Po rýchlej výmene rušňa prezident so sprievodom nastúpil do vlaku, ktorý smeroval do Topoľčianok, kde už na prezidenta čakalo slávnostné uvítanie.
[autor: Zuzana Babiaková, fotografia: ÚTGM]
