Masarykův ústav a archiv Akademie věd České republiky - Tomáš Garrigue Masaryk


Vyhledávání

Celý intranet Aktuální oblast

Návšteva T. G. Masaryka, Kozárovce, 1930

Návšteva T. G. Masaryka, Kozárovce, 1930

Výstrižok novinového článku „Spomienky na prvého prezidenta. Keď sa pán prezident člnkoval na Hrone.“

Výstrižok novinového článku „Spomienky na prvého prezidenta. Keď sa pán prezident člnkoval na Hrone.“

Kozárovce

Návštevy T. G. Masaryka

Obec na pravom brehu rieky Hron privítala T. G. Masaryka hneď štyrikrát. Za časté návštevy vďačila hlavne svojej polohe na železničnej trati spojujúcej Bratislavu so Zvolenom cez Šurany. Zároveň bola od roku 1912 spojená traťou aj so Zlatými Moravcami. Ležala tak často na priesečníku ciest a plánov prezidentských návštev Slovenska počas jeho letných pobytov v Topoľčiankach.

 

Prvý raz privítali predstavitelia okresu a obce prezidenta Masaryka na železničnej stanici v Kozárovciach 25. augusta 1923. Ďalšia návšteva T. G. Masaryka sa v blízkosti Kozároviec odohrala 20. septembra 1928, keď prezident navštívil tento región. Svoju návštevu zopakoval aj nasledujúci rok, 26. septembra 1929, pričom v okolí rieky Hron strávil celé popoludnie. Súčasťou prezidentovho sprievodu bola jeho najstaršia dcéra Alica, minister zahraničných vecí Eduard Beneš a ministerský predseda František Udržal.

Spomienky na návštevy prezidenta Masaryka sa dostali aj na stránky Pamätnej knihy obce Kozárovce. Novinový výstrižok popisujúci prezidentove návštevy v okolí Hronu vložil na stránky kroniky vtedajší kronikár Imrich Závodský: ,,My v Kozároviach mali sme šťastie vídavať prvého prezidenta častejšie a mohli sme sa s ním zhovárať, ponosovať sa a potešiť sa. Pán prezident na všetko vedel odpoveď. Ako sme ho volali? Istá stará babka oslovila pána prezidenta ,,pán veľkomožný“ a zle pochodila, lebo pán prezident ju poriadne vyhrešil, zároveň však poučil a napokon odmenil. Taktiež pochodili cigánky, ktoré mysleli, že čím väčší titul, tým väčšia odmena. Všeobecne sme ho menovali tatíčkom, pánom prezidentom, niektorí len „pán Masaryk“. Usmial sa vždy, keď ho niekto takto tituloval ... Pán prezident sa člnkoval pri Hrone. My chlapci sme sa chceli dostať k nemu bližšie, ale ako to spraviť, keď okolo Hrona chodili četníci? Vybehli sme ďaleko až ku Psárom, tam odviazali člnky a pustili sme sa dolu Hronom. Četníci na nás kričali, aby sme tam dole nešli, ale my sme nedbali a veslovali sme ďalej. Člnok pána prezidenta zamieril k nám. Pán prezident kýval rukou. Dobré znamenie. Povypytoval sa nás, prečo a ako sme to spravili, pochválil našu smelosť, ale pokarhal nás, že sme bez dovolenia majiteľov zobrali člnky. Dal nám do vrecák „papieriky“ a dlho nás sledoval ako nám ide člnkovanie. Člnky leteli hore prúdom, lebo vedomie, že sa pán prezident sa díva na nás, nám dodávalo sily.“

 

V septembri 1930 navštívil prezident T. G. Masaryk Kozárovce znovu. Tentokrát to bola len krátka návšteva, pretože prezident mal pred sebou jednu zo svojich ciest po Slovensku, ktorá smerovala do Zvolena, Modrého Kameňa, Lučenca a Podpolianskej oblasti. Zvláštny prezidentský vlak vychádzajúci z Topoľčianok a smerujúci do Zvolena, zastavil na železničnej stanici 12. septembra 1930 v predpoludňajších hodinách. Prezidenta na nástupišti čakalo slávnostné privítanie, o ktoré sa postarali predstavitelia okresu, obce, školská mládež a občania. Medzi prvými pred prezidenta predstúpil prednosta stanice, Jozef Řyha a následne vtedajší starosta obce, Filip Žembery, ktorý privítal prezidenta týmito slovami: ,,Milovaný pane prezidento! Roľnícky ľud obývajúci malebné Pohronie prichádza, aby úprimne pozdravil vodcu svojej milovanej republiky. Prostí ľudia sme, jednoducho hovoríme, avšak srdcia naše sú preplnené nekonečnou láskou a oddanosťou k Vám...“ Prezidenta republiky mohli obyvatelia Kozároviec vidieť aj pri jeho spiatočnej ceste do Topoľčianok a to 13. septembra 1930 vo večerných hodinách. Na slávnostne vyzdobenej železničnej stanici bol pre prezidenta a jeho sprievod pripravený špeciálny rušeň, ktorý ich mal dopraviť do Zlatých Moraviec a odtiaľ do Topoľčianok.

 

[autor: Zuzana Babiaková, fotografia: Ondrej Valach, ÚTGM]