Pittsburgh

Asi mesiac potom čo sa Masaryk dostal z Ruska cez Japonsko do USA uskutočnil svoju návštevu Pittsburghu, ktorý bol významným centrom amerických Slovákov. 30. mája 1918 ho v meste vítali davy ľudí. Návšteve predchádzala masívna kampaň, ktorá burcovala k účasti. Masaryk bol tak súčasťou pochodu centrom mesta v smere k Exposition hall, kde sa od štvrtej popoludní uskutočnila slávnosť, ktorej predsedal Albert Mamatey, predseda Slovenskej ligy v Amerike.

Cieľom tohto stretnutia, bolo podľa Mamateya uvítanie nášho neväčšieho muža a oslava pamiatky za slobodu padlých amerických hrdinov. Celé zhromaždenie prebiehalo práve v deň amerického národného sviatku ozdobovania hrobov, kedy sa ozdobovali pomníky všetkých vojakov padlých za slobodu Spojených štátov. Ďalším rečníkom bol aj sudca apelačného súdu Joseph Buffington, ktorý bol priaznivcom slovenskej komunity.

Masarykov prejav dal do popredia vzťahy Čechov a Slovákov v budúcom štáte, pričom uistil, že: „nebude reči o nejakom majorizovaní Čechov nad Slovákmi. Vy budete doma páni, a my budeme tiež doma páni.” Večer 30. mája pribiela ešte ďalšia debata v sieni Moose medzi T. G. Masarykom a vedúcimi slovenskými činiteľmi. Jednalo sa o otázkach kultúrnych, jazykových, hospodárskych, politických i cirkevných.  

Práve táto debata výrazne prispela k ukľudneniu zástupcov amerických Slovákov v oblasti vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Dala zároveň podnet k potvrdeniu Masarykových postojov podpisom. 31. mája došlo k podpisu Pittsburskej dohody, ktorá predstavovala významný dokument zahraničného odboja. Krátky text dohody hovoril hlavne o vzťahu ku Slovensku, ktoré malo mať vlastnú administratívu, snem a súdy. Slovenčina sa mala stať úradným jazykom. Záverečný bod zmluvy prenechával konkrétne ustanovenia na právoplatne zvolených zástupcoch Čechov a Slovákov. Samotná zmluva sa v medzivojnovom období dostala do centra zápasu o slovenskú autonómiu a viedla k eskalácii mnohých politických konfliktov. Z Pittsburghu cestoval T. G. Masaryk 31. mája 1918 do mesta New York.

Masarykovu návštevu a význam Pittsburghu pre dejiny Československa pripomína aj Československá národná miestnosť v priestoroch tunajšej univerzity. Nachádza sa v komplexe takzvanej katedrály vzdelania (Cathedral of Learning), v neogotickej budove z roku 1926, v ktorej je 29 miestností venovaných konkrétnym národnostiam. Československá miestnosť je drevom obložená sieň zariadená v duchu slovenskej izby, zdobená maľbami, sklom a krojmi zo strednej Európy. Zo stropu sa na jej návštevníkov díva Hus, Komenský či Kollár. Pod nimi nad tabuľou je umiestnená plaketa s reliéfom T. G. Masaryka a heslom „Pravda vítězí“. O celej dispozícii rozhodovala Alice Masaryková, ktorá bola predsedníčkou výboru pre jej vytvorenie. Slávnostného otvorenia priestorov sa 7. marca 1939 zúčastnil aj Ján Masaryk. Alica Masaryková bola o niekoľko dní pozvaná (na príhovor jej priateľky Ruth Mittchell a z obáv o jej osud po nemeckej okupácii) na odovzdanie čestného doktorátu na univerzite v Pittsburghu. Ako pokračovanie  odkazu Ruth Crawford Mitchellové univerzita vypisuje každoročne štipendium pre českých a slovenských vedcov.

[autor: Jakub Štofaník]