Oravské mesto sa o postavenie pomníku T. G. Masaryka začalo snažiť už v roku 1926. Za touto iniciatívou stála Jednota Československej obce legionárskej a Sokol v Dolnom Kubíne. Organizačne si túto úlohu vzal na starosť Výbor pre postavenie pomníka T. G. Masarykovi, ktorého predsedom sa stal prozaik a lekár Ladislav Nádaši – Jégé. Pomník mal byť nielen symbolom česko-slovenskej vzájomnosti na Orave, ale tiež prejavom priateľstva, ktoré panovalo medzi T. G. Masarykom a oravským rodákom, básnikom P. O. Hviezdoslavom.
Stavba pomníku bola financovaná z darov a príspevkov. Celkovo sa naň vyzbieralo takmer 38 000 korún, z čoho necelých 32 000 bolo použitých na samotný pomník a 6000 na úpravu jeho okolia. Socha stála na žulovom podstavci. Na pomník bola použitá bronzová polo-postava, dielo českého sochára Jana Štursu. Rovnaká socha zdobila v tej dobe aj poslaneckú snemovňu v Prahe.
Pomník bol slávnostne odhalený 6. mája 1934 na námestí pred obecným domom (dnes mestským úradom) v Dolnom Kubíne v rámci osláv M. R. Štefánika. Na svojom mieste stál pomník len necelých päť rokov. Dňa 9. februára 1939 bol na žiadosť Výkonného výboru Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v Dolnom Kubíne odstránený a uložený v budove Oravského múzea v Čaplovičovej bibliotéke. V roku 1940 bola socha na základe nariadenia Ministerstva dopravy a verejných prác zo dňa 30. septembra 1940 premiestnená do Štátneho banského riaditeľstva v Kremnici. K obnove pomníku po roku 1945 ani neskôr už nedošlo.
[autor: Vladimír Adamec, fotografie: Štátny archív v Žiline, pracovisko Archív Dolný Kubín, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, Literárnovedné oddelenie, sekcia Literárne]