Prezidenta Masaryka vítala 23. septembra 1921 celá obec za hlaholu zvonov a mažiarov. Následne mu bol podaný chlieb a soľ. Cieľom cesty bol výstup na Bradlo a uctenie pamiatky Milana Rastislava Štefánika. Prezidenta privítal starosta Huska. T. G. Masaryk na jeho pozdrav odvetil: „Som šťastný, že vás môžem vidieť! Nechcem síce povedať, že je to pre mňa cesta smutná, ale sú tu drahé rozpomienky na milého dobrého kamaráta.“
Potom pokračoval prezident s celým svojim sprievodom cez Košariská okolo Štefánikovho rodného domu na Bradlo, kde sa nachádzal Štefánikov hrob. T. G. Masaryka sprevádzal počas výstupu poslanec Andrej Hlinka, poslanec František Hrušovský a biskup Marián Blaha. Na vrchole Bradla sa im prihovoril evanjelický farár Ján Lichner, ktorý ocenil význam tejto chvíle a prítomnosti prezidenta. Masaryk na jeho slová reagoval s istým dojatím: „Já vám ďakujem za uvítanie, a odpustite, keď vám nebudem odpovedať mnohými slovmi. Rád som prišiel sem, aby som sa rozpomenul, a sa i rozpomínam na všetko to, čo som prežil za hranicami s Milanom Štefánikom.“ (Cesta demokracie. II, Projevy, články, rozhovory 1921–1923, 2007, s. 132)
Masaryk krátko zotrval pri Štefánikovom hrobe a položil naň veniec s nápisom „Milanu Rastislavu Štefánikovi, spolupracovníku na díle osvobození – prezident republiky.“ Následne prezident prijal sľub vernosti Štefánikovej sokolskej župy a vrátil sa do Nového Mesta nad Váhom odkiaľ pokračoval vlakom cez Bratislavu do Prahy.
Mohyla Milana Rastislava Štefánika v podobe ako ju navrhlo architekt Dušan Jurkovič bola odhalená až 23. septembra 1928 pri príležitosti desiateho výročia vzniku Československej republiky.
[autor: Jakub Štofaník, fotografie: ÚTGM]